Vodstvo :
Vodstvo
:
 |
Potok Okna
nad Remetskými Hámrami |
|
Riečna
sieť CHKO Vihorlat svojou zložitosťou plne zodpovedá konfigurácii terénu. Celé
územie patrí do úmoria Čierneho mora a je odvodňované povodím Tisy, do ktorého
patrí i sústava Bodrogu. Bodrog vzniká sútokom riek Ondava a Latorica. Severovýchodnú
časť CHKO Vihorlat odvodňuje rieka Cirocha, ktorá vytvára povodie s plochou 500
km2 a po 50,6 km sa pri Humennom vlieva do Laborca. Z východne exponovaných svahov
Vihorlatu stekajú významnejšie toky ako Luh, Savkov potok, Strihovský potok a
ďalšie. Riečnu sieť centrálnej časti tvorí Okna s prítokmi Skalný potok, Čeremošňa,
Barlahov potok, Lysaka a Rybnička. Najväčšie prietoky sa zaznamenali v jarných
mesiacoch, nižšie v letnom a zimnom období s miernym zvýšením na jeseň. V komplexe
vulkanického pohoria Vihorlat významné postavenie majú jazerá. Tvoria jedinečnú
ukážku vzniku a postupného zániku jazier. Najväčšie je Veľké Vihorlatské jazero,
nazývané Morské oko. Výstavba lesných ciest, ako i ťažba prestarlých porastov
holorubným spôsobom znamená pre jazero veľké nebezpečenstvo. Následkom zvýšenej
erózie svah ov a zárezov ciest, ako aj sústreďovaním odtoku vody z cestného telesa
do priepustov sa zvyšuje transport pôdy a zeminy do jazera. Okrem transportu zeminy
sa splavuje organický materiál (lístie, konáre, kôra, humus a pod.), ktorý sa
po usadení v jazere rozkladá, čím sa voda ochudobňuje o rozpustný kyslík. Všetky
tieto okolnosti ovplyvnili fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti vody. Voda
sa stala úživnejšou, zvyšuje sa množstvo rias a znižuje sa priehľadnosť.
|

|
Malé Morské
oko |
Morské
oko |
|
Západne od Morského
oka vo výške 727 m n. m. leží Malé Vihorlatské jazero, nazývané tiež Malé Morské
oko. Jazero má kolísavý stav vodnej hladiny, pričom hfbka jazera kolíše od 2,5-4
m. Jazero je napájané prameňom, ktorý pri budovaní zvážnice bol sčasti zavalený.
Zvláštne je i to, že pri stálom prítoku vody jazero nemá povrchový odtok. Severne
od Motrogonu sa nachádzajú ďalšie jazerá. Najvýznamnejšie z nich je jazierko
Kotlík, ležiace vo výške 850 m n. m. Plocha jazera je do 2-3,4 ha, hĺbka kolíše
od 0,5-2 m. Hladina vody kolíše v závislosti od klimatických podmienok. Jazierko
Kotlík je hodnotné z faunistického hľadiska bohatým výskytom mlokov.
 |
Pramienok
v jeseni |
|
Ďalšie jazerá sa nachádzajú
v severnej časti CHKO a sú v rôznom stupni zániku. Najvýznamnejšie z nich je
zanikajúce jazero Podstavka s výmerou 1,6 ha, ohraničené andezitovými svahmi.
Maximálna hfbka pôvodného jazera bola 21 m. Povyše Podstavky je ďalšie zaniknuté
jazero - rašelinisko Hypkania s výmerou 2,3 ha, ktoré malo maximálnu hfbku 10,8
m. Vývojovo najmladší slatinno-rašelinný typ je Ďurova mláka. Na ploche rašeliniska
je celý rad slatinných a rašelinných spoločenstiev, ktoré majú z fytocenologického
a fytogeografického hľadiska veľký význam. Okrem uvedených jazier sa v pohorí
Vihorlat nachádzajú mnohé ďalšie, ktorých vonkajší obrys je už ťažko rozoznateľný
a proces ich zániku možno pokladať za ukončený. Dominantou centrálnej časti
CHKO Vihorlat je Chránený prírodný výtvor Sninský kameň, ktorý sa mohutne vypína
nad severným okrajom Morského oka. Sninský kameň je vyvrelinový andezitový skalný
útvar, ktorý sa skladá z dvoch stolových formácií vo výške 1005 m n. m. Jeho
vznik spadá do obdobia periglaciálnej klímy, počas ktorej prebiehalo intenzívne
mechanické zvetrávanie a silná svahová modulácia. Úpätie Sninského kameňa tvoria
kamenisté sutinové plytké pôdy. Skalné bralá sú sprístupnené železnými schodíkmi
so zábradlím. Chránený prírodný výtvor Sninský kameň je súčasťou náučného chodníka
Morské oko - Sninský kameň - Sninské rybníky a poskytuje návštevníkom zaujímavý
panoramatický pohľad na lesné komplexy Vihorlatu.