Chránená krajinná oblasť Vihorlat (CHKO) patrí svojou rozlohou medzi naše najmenšie veľkoplošné chránené územia. Bola vyhlásená vyhláškou MK SSR č. 9/1974 Zb. za účelom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno-rekreačný význam. Rozloha chráneného územia je 4564 ha, ochranné pásmo CHKO má 24 687 ha. Rozprestiera sa v častiach okresov Michalovce a Humenné.

Hranica CHKO

Hranica ochranného pásma

Náučné chodníky

Štátna prírodná rezervácia

1. Motrogon

2. Podstavka

3. Ďurova mláka

4. Morské oko

5. Vihorlat

6. Voľná Trestia

7. Drieň

8. Jedlinka

9. Lysák

10. Lysá

Chránený prírodný výtvor

11. Sninský kameň

12. Čierny potok

13. Malé Morské oko

Chránené nálezisko

14. Mochnatý vrch

15. Roztoky

Pohľad na Morské oko

   Rámec prírodných pomerov CHKO vytvára sopečné pohorie Vihorlat. Takmer stopercentná lesnatosť vlastného územia CHKO a dvojtretinové zastúpenie lesov v jej ochrannom pásme vytvára podmienky na hlavnú hospodársku činnosť - lesné hospodárstvo. Od zosúladenia jeho záujmov s podmienkami ochrany prírody závisí aj plnenie funkcií a cieľov, pre ktoré bola CHKO Vihorlat vyhlásená. Nie je to ľahké, najmä keď si uvedomíme, že prevažnú časť lesov CHKO tvoria hospodárske lesy a porasty na obnovu sú sústredené v ťažko prístupných podhrebeňových častiach. Jedinou prístupovou cestou do tejto najcennejšej časti bola v minulosti (pred 25 rokmi) lesná úzkokoľajová železnica. Po jej zrušení a výstavbe tvrdej lesnej cesty začala sa intenzívna ťažba starých bukových porastov. Keď k tomu prirátame zvýšené vetrové a snehové kalamity, dôsledky na kvalitu prírodného prostredia sú značné. Východisko je v prehodnotení plánovaných hospodárskych opatrení, najmä v zbernom území Morské oko. Tento fakt bol na podnet správy CHKO prehodnotený a v roku 1990 lesy v zbernom území Morského oka boli vyhlásené za lesy osobitného určenia na výmere 280 ha.

Pohľad na lesy Vihorlatu v jeseni

   Poľnohospodárska výroba je sústredená len v severovýchodnej časti ochranného pásma CHKO. Tam sú však sústredené aj krajinárske hodnoty pod horia Vihorlatu v komplexoch lúk a pasienkov s dekoratívnou brezou a bohatou zeleňou na brehoch potokov a strží. Intenzívne využívanie lúk a pasienkov, odvodňovanie, rekultivácie, odstraňova- nie krajinotvornej zelene je potrebné zosúladiť s plnením funkcií ochrany prírody, ochrany krajinného prostredia a priestorov pre dynamický cestovný ruch.
Výstavba v území CHKO sa realizuje v súlade s právnymi normami. V lesníckej činnosti je zameraná najmä na výstavbu lesných ciest, v oblasti cestovného ruchu na dobudovanie rekreačnej oblasti Sninské rybníky.
Jednou z hlavných úloh vyplývajúcich z poslania CHKO je budovanie reprezentatívnej siete malo- plošných chránených území, teda zabezpečenie ochra- ny najhodnotnejšej časti prírody formou štátnych prírodných rezervácií (ŠPR), chránených nálezísk (CHN) a chránených prírodných výtvorov (CHPV).
      Do roku 1974, teda do vyhlásenia CHKO Vihorlat, na území sa nachádzalo len CHN Krivec na ochranu hniezdneho biotypu bociana čierneho. Toho času je hniezdny biotop neaktuálny a CHN je zrušené. Úsilím správy CHKO od vzniku došlo k vyhláseniu radu chránených území v rôznych častiach CHKO. Už v roku 1980 boli vyhlásené ŠPR Motrogon, Ďurova mláka a Podstav ka. V roku 1982 bol vyhlásený CHPV Sninský kameň, v roku 1984 ŠPR Morské oko. V nasledujúcich rokoch boli vyhlásené ŠPR Vihorlat (1986), ŠPR Jedlinka (1988), CHN Mochnaty vrch (1988), CHN Roztoky (1988), CHPV Čierny potok (1988) a v roku 1992 CHPV Malé Morské oko. Súčasne
boli spracované návrhy na vyhlásenie ŠPR Pod veľkou Tresťou, ŠPR Lysák, ŠPR Lysá, ŠPR Drieň a ŠPR Baba. Vyhlasovanie ďalších maloplošných území bude postupovať podľa stupňa poznania a potrieb ochrany živej a neživej prírody. Pohorie Vihorlat prudko vystupuje z Východoslovenskej nížiny. Kým okrajové časti Východoslovenskej nížiny dosahujú 250 - 300 m n. m., vrcholové časti Vihorlatu presahujú 1000 m n. m., čím vertikálne prevýšenie dosahuje až 800 m. Táto rôznorodosť terénu dáva dobre podmienky na pešiu turistiku.
      Celé územie CHKO je popretkávané značenými turistickými chodníkmi s rôznym bodom prevýšenia. Najnižšie položený bod na turistických chodníkoch je pri obci Remetské Hámre cca 250 m n.m., najvyšší bod na Vihorlate 1076 m n.m. Územím CHKO a jeho ochranným pásmom vedú turistické chodníky po celkovej dížke 88 km. Maloplošné chránené územia sú označené predpísanou symbolikou a doplnené textovými infor- mačnými tabuľami. Cieľom všetkých značení v území CHKO je zosúladenie hospodárskeho využívania prírody a prírodných zdrojovaich ochrany so zreteľom na ich vše- stranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospo- dársky a zdravotno-rekreačný význam. Len takéto prírodné prostredie poskytne plné uspokojenie návštevníkom CHKO Vihorlat.

   Územie CHKO Vihorlat a jej ochranného pásma patrí geomorfologicky do dvoch podsústav (Karpaty a Panónska panva) Alpsko-himalájskej sústavy. CHKO Vihorlat zaberá východnú časť Vihorlatskej hornatiny. Ochranné pásmo zaberá Jasenovskú hornatinu, juhozápadnú časť Ublianskej pahorkatiny a malú časť Humenského podolia. Do Panónskej panvy patrí veľmi malá časť ochranného pásma na južnom úpätí Vihorlatu na naplavenom kuželi Porubského potoka. Na stavbe takto vyčleneného územia sa zúčastňujú tri geologické jednotky so skupinami hornín rozdielnej geomorfologickej hodnoty. Centrálnu časť CHKO a časť ochranného pásma budujú vulkanity a vulkanoklastiká vnútrokarpatského sopečného pásma. Ochranné pásmo je v severnej, severovýchodnej a východnej časti na flyšových horninách magurského flyšu. Na nej patrnej rozlohe sa spod vulkanického pokryvu vynára na juhovýchode pri Podhorodi bradlové pásmo budované jurskými vápencami a ich obalmi.