Rastlinstvo :

Vachta trojlistá

Vihorlat je typické lesné územie, ktoré si v priebehu celého holocénu, najmä od nástupu bučín určujúcich podnes jeho vzhľad, zachovalo svoj prirodzený charakter. Zemepisná poloha Vihorlatu je v rámci Slovenska ojedinelá a zaujímavá, pretože Vihorlat leží na rozhraní panónskej a karpatskej kveteny. Priaznivé pôdno-ekologické vlastnosti výhrevných južných svahov podmienili vývoj významnej xerotermnej lesostepnej vegetácie. Teplomilné prvky sú zastúpené aj vo flóre skál a skaliek na najvyšších hrebeňoch (Vihorlat, Sninský kameň). Vegetácia severných svahov má celkom iný charakter. Prevládajú tu bučiny, javorové bučiny a na rašeliniskách (Hypkania, Podstavka, Ďurova mláka) je vyvinutá celá škála vzácnych slatinno-rašelinných spoločenstiev. Ochranársky najcennejšie z botanického hľadiska sú hrebeňové porasty a vrcholové porasty na kóte Vihorlat (1076 m) a na Sninskom kameni (1005 m). Vo vrcholovej hrebeňovej časti vrcholu Vihorlat sú vyvinuté typické lesné a nelesné spoločenstvá vyšších polôh. Strmšie svahy na skalných sutinách pokrývajú bučiny a javorové bučiny. Lesný porast je tu nesúvisiý, so všetkými znakmi klimatických podmienok najvyššej časti pohoria. Na južných svahoch v podhorskej časti je významný aj ojedinelý výskyt duba žltkastého (Qercus dalechampii). Na vlastnom vrchole na príhodných teplejšie exponovaných miestach sú zárasty tavoľníka prostredného (Spirea media).

Zvonček okrúhlolistý

Perovník pštrosí

   Zo vzácnych a typických druhov si zaslúžia pozornosť podbelica alpínska (Homogyne alpina), prilbica (Aconitum toxicum subsp. lasiocarpum), skopolia kranská (Scopolia carniolica) a ľalia zlatohlavá (Lilium martagon). Z ďalších druhov sú to najmä Laserpitium alpinum, Centaurea montana, Atragena alpina, Valeriana tripteris, Sedum anum, Lonicera nigra. Z krovín sú to najmä štádiá vŕb (Salix aurita, Salix silesiaca a Lonicera nigra). Severné svahy sú pokryté súvislými bučinami, len v nižších partiách vystupuje smrek, ktorý tam bol vysadený po vyrúbaných bučinách, ako to dokazujú aj druhy v podraste - marinka voňavá (Asperula odorata), srnovník purpurový (Prenanthes purpurea), šalvia lepkavá (Salvie glutinosa). Z ďalších druhov sú časté: bažanka trváca (Mercurialis peranis), starček Fuchsov (Senecio fuchsii), pšeno rozložité (Milium effusum), kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), vranie oko štvorlisté (Parisquadrifolia) a ďalšie.

Rosička okrúhlolistá

Rašeliniská :

 Z botanického hľadiska veľmi významné a ochranársky cenné sú územia na severných svahoch pohoria. Sú to rašeliniská Podstavka, Hypkania, Ďurova mláka a okolie prírodného jazierka Kotlík. Na rašeliniskách je v súčasnosti vyvinutý celý rad sukcesie slatinných a rašelinných spoločenstiev, ktoré majú po fytocenologickej a fytogeografickej stránke celoslovenský význam. Na vlastných plochách rašelinísk nachádzame typy spoločenstva papradníka močiarneho (Thelypteris palustris) so smlzom sivým (Calamagrostis canescens) a viacerými druhmi ostríc.

Lykovec jedovatý

 Za významný tu tiež pokladáme výskyt kýchavice bielej (Veratrum album Subsp. lobelianum aj vzácnej Veratrum album subsp. album) a starčeka potočného (Senecio rivuIaris). Veľkú pozornosť si zasluhuje dôležitý výskyt mäsožravej rastliny rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia). Na rašelinisku Podstavka rastie veľmi vzácny plavúň zaplavovaný (Lycopodium inundatum), jediná známa lokalita v pohorí Vihorlat a; chránená rastlina vachta trojlistá (Menyanthes ctrifoliata). Na severných svahoch Motrogonu v zníženine okolitých bučín sa Malému Morskému oku podobá jazierko Kotlík. Z botanického hľadiska za pozoruhodný považujeme výskyt vzácnej papradinky hadí jazyk (Ophioglossum vulgatum). V prírodných pralesovitých porastoch, ktoré predstavujú typické sutinové spoločenstvá (ŠPR Vihorlat) sa masovo vyskytuje chránená rastlina skopolia kranská (Scopolia carniolica) a vzácne plamienok alpínsky (Clematis alpina). Z ochranárskeho hľadiska je potrebné poukázať na najcharakteristickejší druh celého pohoria Vihorlat, zákonom chránenú telekiu ozdobnú (Telekia speciosa). Je to mohutná trváca 1-2 m vysoká rastlina s veľkými listami a nápadnými sýtozlatožltými veľkými kvetmi, ktoré dosahujú priemernú veľkosť 5-8 cm. Tento častý druh okolia potokov a ciest je neodmysliteľným sprievodcom vihorlatských lesov.

Galéria obrázkov :

Plavúnec obyčajný Hríby Vihorlatských lesov Telekia ozdobná

Bleduľa jarná Zimoľub okolikatý

Štátna príodná rezervácia Podstavka ochranné pásmo Ladomírov

Kamenné more	starý exemplár brestu