Rastlinstvo :
Rastlinstvo
:
 |
Vachta
trojlistá |
|
Vihorlat je typické lesné územie,
ktoré si v priebehu celého holocénu, najmä od nástupu bučín určujúcich podnes
jeho vzhľad, zachovalo svoj prirodzený charakter. Zemepisná poloha Vihorlatu
je v rámci Slovenska ojedinelá a zaujímavá, pretože Vihorlat leží na rozhraní
panónskej a karpatskej kveteny. Priaznivé pôdno-ekologické vlastnosti výhrevných
južných svahov podmienili vývoj významnej xerotermnej lesostepnej vegetácie.
Teplomilné prvky sú zastúpené aj vo flóre skál a skaliek na najvyšších hrebeňoch
(Vihorlat, Sninský kameň). Vegetácia severných svahov má celkom iný charakter.
Prevládajú tu bučiny, javorové bučiny a na rašeliniskách (Hypkania, Podstavka,
Ďurova mláka) je vyvinutá celá škála vzácnych slatinno-rašelinných spoločenstiev.
Ochranársky najcennejšie z botanického hľadiska sú hrebeňové porasty a vrcholové
porasty na kóte Vihorlat (1076 m) a na Sninskom kameni (1005 m). Vo vrcholovej
hrebeňovej časti vrcholu Vihorlat sú vyvinuté typické lesné a nelesné spoločenstvá
vyšších polôh. Strmšie svahy na skalných sutinách pokrývajú bučiny a javorové
bučiny. Lesný porast je tu nesúvisiý, so všetkými znakmi klimatických podmienok
najvyššej časti pohoria. Na južných svahoch v podhorskej časti je významný aj
ojedinelý výskyt duba žltkastého (Qercus dalechampii). Na vlastnom vrchole na
príhodných teplejšie exponovaných miestach sú zárasty tavoľníka prostredného
(Spirea media).
 |
Zvonček
okrúhlolistý |
|
 |
Perovník
pštrosí |
|
Zo
vzácnych a typických druhov si zaslúžia pozornosť podbelica alpínska (Homogyne
alpina), prilbica (Aconitum toxicum subsp. lasiocarpum), skopolia kranská (Scopolia
carniolica) a ľalia zlatohlavá (Lilium martagon). Z ďalších druhov sú to najmä
Laserpitium alpinum, Centaurea montana, Atragena alpina, Valeriana tripteris,
Sedum anum, Lonicera nigra. Z krovín sú to najmä štádiá vŕb (Salix aurita, Salix
silesiaca a Lonicera nigra). Severné svahy sú pokryté súvislými bučinami, len
v nižších partiách vystupuje smrek, ktorý tam bol vysadený po vyrúbaných bučinách,
ako to dokazujú aj druhy v podraste - marinka voňavá (Asperula odorata), srnovník
purpurový (Prenanthes purpurea), šalvia lepkavá (Salvie glutinosa). Z ďalších
druhov sú časté: bažanka trváca (Mercurialis peranis), starček Fuchsov (Senecio
fuchsii), pšeno rozložité (Milium effusum), kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum),
vranie oko štvorlisté (Parisquadrifolia) a ďalšie.
 |
Rosička
okrúhlolistá |
|
Rašeliniská :
Z
botanického hľadiska veľmi významné a ochranársky cenné sú územia na severných
svahoch pohoria. Sú to rašeliniská Podstavka, Hypkania, Ďurova mláka a okolie
prírodného jazierka Kotlík. Na rašeliniskách je v súčasnosti vyvinutý celý rad
sukcesie slatinných a rašelinných spoločenstiev, ktoré majú po fytocenologickej
a fytogeografickej stránke celoslovenský význam. Na vlastných plochách rašelinísk
nachádzame typy spoločenstva papradníka močiarneho (Thelypteris palustris) so
smlzom sivým (Calamagrostis canescens) a viacerými druhmi ostríc.
 |
Lykovec
jedovatý |
|
Za významný tu tiež pokladáme
výskyt kýchavice bielej (Veratrum album Subsp. lobelianum aj vzácnej Veratrum
album subsp. album) a starčeka potočného (Senecio rivuIaris). Veľkú pozornosť
si zasluhuje dôležitý výskyt mäsožravej rastliny rosičky okrúhlolistej (Drosera
rotundifolia). Na rašelinisku Podstavka rastie veľmi vzácny plavúň zaplavovaný
(Lycopodium inundatum), jediná známa lokalita v pohorí Vihorlat a; chránená
rastlina vachta trojlistá (Menyanthes ctrifoliata). Na severných svahoch Motrogonu
v zníženine okolitých bučín sa Malému Morskému oku podobá jazierko Kotlík. Z
botanického hľadiska za pozoruhodný považujeme výskyt vzácnej papradinky hadí
jazyk (Ophioglossum vulgatum). V prírodných pralesovitých
porastoch, ktoré predstavujú typické sutinové spoločenstvá (ŠPR Vihorlat) sa
masovo vyskytuje chránená rastlina skopolia kranská (Scopolia carniolica) a
vzácne plamienok alpínsky (Clematis alpina). Z ochranárskeho hľadiska je potrebné
poukázať na najcharakteristickejší druh celého pohoria Vihorlat, zákonom chránenú
telekiu ozdobnú (Telekia speciosa). Je to mohutná trváca 1-2 m vysoká rastlina
s veľkými listami a nápadnými sýtozlatožltými veľkými kvetmi, ktoré dosahujú
priemernú veľkosť 5-8 cm. Tento častý druh okolia potokov a ciest je neodmysliteľným
sprievodcom vihorlatských lesov.
Galéria obrázkov :
 |
 |
 |
Plavúnec obyčajný |
Hríby Vihorlatských lesov |
Telekia ozdobná |
|
 |
 |
Bleduľa
jarná |
Zimoľub
okolikatý |
|
 |
 |
Štátna príodná rezervácia
Podstavka |
ochranné pásmo
Ladomírov |
|
 |
 |
Kamenné more |
starý exemplár brestu |