 |
Fúzač
alpský |
|
Územie Vihorlatu, aj
keď tvorí menší orografický celok, sa vyznačuje rozmanitou, zoogeograficky
a ekologicky zujímavou faunou typickou pre Západné Karpaty, a preto má
významné miesto v systéme zoologicky významných chránených častí prírody
na Slovensku. V územiach chránených zákonom sa poskytuje ochrana celému
živočíšnemu spoločenstu bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú uvedené
v zozname chránených živočíchov. Základná sieť maloplošných chránených
území (MCHÚ) so zoologickým významom je v CHKO Vihorlat zväčša už vytvorená.
Najcennejšia zložka fauny bezstavovcov sa viaže na rozsiahle bukové porasty,
preto sa chránia najmä staré a pôvodné pralesovité časti lesa.
Hmyz
:
 |
Bystruška
fialová |
|
Vyskytujú
sa tu vzácne fuzáče, ako fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč Strangalia
thoracica - veľmi vzácny východokarpatský druh a iné. Osobitnú pozornosť
treba venovať ochrane xerotermných lesostepných biotopov, ktoré sa zachovali
v okolí Kusína a Remetských Hámrov. Žijú tu zaujímavé a faunisticky významné
druhy bezstavovcov (mäkkýše, bzdochy, sieťokrídlovce, chrobáky, motýle
a iné). Tieto biotopy sú z celého územia Vihorlatu najzraniteľnejšie.
Sú ohrozené najmä zalesňovaním, pastvou, vypaľovaním, chemizáciou a pod.
Nemôžeme poukázať na všetky významné typy biotopov CHKO Vihorlat. Treba
pripomenúť, že z hľadiska výskytu bezstavovcov majú často význam aj menšie
plochy, enklávy pôvodnej vegetácie a iné mikrolokality. Na území Vihorlatu
žijú viaceré zákonom chránené druhy bezstavovcov. Z radu chrobákov je
to bystruška kožovitá (Carabus coriaceus), bystruška fialová (Carabus
violaceus), bystruška potočná (Carabus variolosus), bystruška vráskavá
(Carabus intricotus) a iné. Z ďalších druhov sú to: fuzáč veľký (Cerambyx
cerdo), roháč obyčajný (Lucanus cervus). Z radu blanokrídlovcov tu žijú
viaceré druhy čeľade včelovitých, ako je čmeľ zemný (Bombus terrestris)
, čmeľ hájový (Bombus lucorum), čmeľ skalný (Pyrobombus lapidarnis) a
iné. Z radu motýľov vidlochvost ovocný (Iphichides podalirius) a vidlochvost
feniklový (Papilio machaon). Na území Vihorlatu sa zistilo 25 druhov chránených
bezstavovcov. Bol tu opísaný celý rad faunisticky významných a nových
druhov bezstavovcov pre vedu, ako aj pre územie Slovenska. Takými sú napríklad
z dvojkrídlovcov trúdovka Eristalis stackelbergi - nový druh pre vedu,
pestrica Brachyopa feruginea - nový druh pre SR, z chrobákov drobčíky
Atheta britanniae a Atheta paracrasicornis - nové pre SR, z motýľov sivkavec
Apamea talosi - nový druh pre SR a ďalšie. Fauna bezstavovcov je na území
CHKO Vihorlat druhove pestrá, zaujímavá, významná a zaslúži si pozornosť
a ochranu.
|
Obojživelníky
a plazy :
Ryby,
obojživelníky a plazy zaraďujeme medzi stavovce. V CHKO Vihorlat žije
z chránených druhov stavovcov 1 druh kruhoústovcov, 1 druh rýb, 7 druhov
obojživelníkov a 5 druhov plazov. V hlavných podhorských a horských potokoch
Vihorlatu žijú okrem chránených druhov mihule a hrúza i ďalšie ohrozené,
i keď nechránené druhy rýb, ako napr. plž zlatistý (Sabanejewia aurata).
Nebezpečenstvo
pre život v potokoch znamená najmä eutrofizácia a saprobizácia vôd odpadmi
zo živočíšnej výroby, splachovanie priemyselných hnojív, z priemyslu a
znečistenia komunálnym odpadom.
 |
 |
 |
Užovka
obyčajná |
Užovka
stromová |
Rak
riečny |
|
V
horných tokoch, ešte neznečistených môžeme pozorovať vzácne vydru riečnu
(Lutra Iutra). V hlinených brehoch potokov hniezdia malé kolónie brehule
obyčajnej (Alcedo atthis). Na živočíchy mimoriadne bohaté sú najmä prechodné
spoločenstvá na rozhraní lesov a pasienkov alebo lúk. Z obojživelníkov v
tomto prostredí žije mlok veľký (Triturus cristatus), rosnička zelená (Hyla
al borea) a ropucha obyčajná (Bufo bufo). Z plazov sa vyskytuje užovka stromová
(Elaphe Iongissima a vzácnejšie užovka hladká (Coronella austriaca). V severnej
časti CHKO Vihorlat sa môžeme vzácne stretnúť s vretenicou obyčajnou (Vipera
berus). |